Klasické formálne vzdelávanie podľa jeho zarytých kritikov predstavuje najmä nudu a nekonečné prednášky profesorov na vysokých školách, ktoré nikoho reálne nezaujímajú. Ako sa hovorí, pravda nikdy nie je úplne čierna ani biela, a aj tu je v strede. Nájdeme totiž množstvo talentovaných a motivovaných profesorov či učiteľov, ktorí sa formálnemu vzdelaniu venujú s obrovským zápalom a nadšením, čo implementujú aj do samotných vyučovacích hodín. Na druhej strane je tu neformálne vzdelanie, ktoré je zase podľa jeho zarytých fanúšikov vždy lepšie, než to formálne. Zase je to skôr mýtus – niekedy je lepšie klasické štúdium na univerzite, než kurzy bez certifikácií a referencií.  A aj niektoré skvelé príklady neformálneho vzdelávania, ako napríklad MBA štúdium, sú priamym nasledovníkom štúdia na univerzite. Z uvedeného teda vyplýva, že medzi tradičným a neformálnym vzdelaním nemusí byť nevyhnutne obrovský súboj, naopak, tieto typy sa môžu vhodne dopĺňať a prepájať tak, že na konci vznikne ucelený kvalitný vzdelávací celok.